Ako čítať etikety výživových doplnkov

Etiketu výživového doplnku prečítate najrýchlejšie v tomto poradí: najprv tabuľka s množstvom každej látky na dennú dávku, potom % referenčnej hodnoty príjmu (RHP), forma jednotlivých látok, zoznam zložiek a nakoniec dávkovanie a upozornenia. Ak niektorá z týchto častí chýba alebo je nejasná, je to signál spozornieť.

Pravidlá pre etikety výživových doplnkov sú v celej EÚ rovnaké. Určuje ich najmä smernica 2002/46/ES o výživových doplnkoch a nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 o informáciách o potravinách. Vďaka tomu môžete rovnakým spôsobom porovnávať slovenské aj zahraničné produkty.

Čo musí byť na každej etikete výživového doplnku?

Každý výživový doplnok predávaný v EÚ musí na obale uvádzať:

• označenie „výživový doplnok“ a názvy kategórií látok, ktoré obsahuje (napr. vitamíny, minerály, rastlinné extrakty),
• odporúčanú dennú dávku a upozornenie, aby ste ju neprekračovali,
• upozornenie, že výživový doplnok nenahrádza pestrú a vyváženú stravu,
• upozornenie, že produkt treba uchovávať mimo dosahu malých detí,
• množstvo vitamínov, minerálov a ďalších látok v dennej dávke,
• zoznam zložiek so zvýraznenými alergénmi, hmotnosť, dátum minimálnej trvanlivosti a výrobcu alebo distribútora.

Ak vám niečo z toho na obale chýba, ide o nedostatok v označení – bez ohľadu na to, aký kvalitný produkt sa tvári.

Množstvo na dennú dávku: prečo je najdôležitejšie?

Tabuľka s množstvom každej látky na jednu dennú dávku je jadrom etikety. Bez čísel vám samotný zoznam názvov nepovie nič – „obsahuje horčík“ môže znamenať 300 mg aj 3 mg.

Dávajte pozor, na akú dávku sú čísla prepočítané. Niektorí výrobcovia uvádzajú množstvo na jednu kapsulu, hoci denná dávka sú tri. Iní uvádzajú hodnoty na 100 g. Vždy si overte, koľko kapsúl, odmeriek či tabliet tvorí jednu dennú dávku.

Čo znamená % RHP na etikete?

RHP je referenčná hodnota príjmu (v angličtine NRV – nutrient reference value). Údaj „100 % RHP“ znamená, že jedna denná dávka obsahuje toľko danej látky, koľko je referenčná denná hodnota stanovená v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Napríklad pri vitamíne C je RHP 80 mg, pri vitamíne D 5 µg a pri horčíku 375 mg.

Percentá RHP majú len vitamíny a minerály. Pri ostatných látkach – kreatíne, vláknine, rastlinných extraktoch či probiotikách – RHP stanovená nie je, preto pri nich nájdete len samotné množstvo, často s hviezdičkou a poznámkou „RHP nestanovená“.

Prečo záleží na forme vitamínu alebo minerálu?

Minerály a niektoré vitamíny sa do doplnkov pridávajú v rôznych chemických formách. Horčík môže byť napríklad vo forme oxidu, citrátu alebo bisglycinátu, vitamín B12 ako kyanokobalamín alebo metylkobalamín, kyselina listová ako kyselina listová alebo ako 5-metyltetrahydrofolát.

Formy sa líšia napríklad obsahom samotného prvku, rozpustnosťou či chuťou. Dôležité je, aby forma bola na etikete vôbec uvedená – nájdete ju v zozname zložiek. Ak výrobca uvádza len „horčík“, nemáte ako produkty porovnať.

Pri rastlinných extraktoch hľadajte štandardizáciu, napríklad „extrakt zo zázvoru (5 % gingerolov)“ alebo pomer extrakcie „10 : 1“. Hovorí, koľko účinnej zložky alebo koncentrovanej rastliny v extrakte je. Samotný názov „zázvor“ bez ďalších údajov môže znamenať obyčajný mletý koreň.

Čo sú „patentované zmesi“ a prečo im nedôverovať?

Patentovaná zmes (anglicky proprietary blend) je skupina látok, pri ktorej výrobca uvádza len celkovú hmotnosť zmesi, nie množstvo jednotlivých zložiek. Na etikete to vyzerá napríklad takto: „Komplex 20 bylín a superpotravín – 1 500 mg“.

Je to legálne, ale ako zákazník nezistíte, či je jednotlivých látok v dávke dosť, alebo sú tam len v stopovom množstve, aby mohli byť napísané na obale. Ak výrobca naozaj používa zmysluplné dávky, zvyčajne nemá dôvod ich skrývať.

Ako čítať zoznam zložiek?

Zložky sú zoradené od najväčšieho podielu po najmenší podľa hmotnosti. Prvé tri až päť zložiek vám teda povie, z čoho sa produkt naozaj skladá. Ak je pri „zelenom“ prášku na prvom mieste maltodextrín alebo cukor, viete, na čom ste.

V zozname nájdete aj prídavné látky – sladidlá, arómy, farbivá, protihrudkujúce látky či konzervanty – a alergény, ktoré musia byť graficky zvýraznené, napríklad tučným písmom.

Na čo sa pozerať pri probiotikách?

Pri probiotikách hľadajte dva údaje: počet CFU (kolónie tvoriace jednotky) na dennú dávku a názvy kmeňov. Kvalitní výrobcovia uvádzajú rod aj druh, napríklad Lactobacillus rhamnosus, ideálne aj označenie konkrétneho kmeňa.

Dôležité je aj to, či sa počet CFU vzťahuje na dátum výroby, alebo na koniec trvanlivosti. Živé kultúry časom ubúdajú, preto údaj platný do konca trvanlivosti je pre vás užitočnejší. Rozdiel medzi probiotikami, prebiotikami a synbiotikami vysvetľujeme v samostatnom článku Probiotiká, prebiotiká a synbiotiká: aký je rozdiel.

Dávkovanie, upozornenia a pre koho produkt nie je

Na konci etikety nájdete odporúčané dávkovanie a upozornenia. Čítajte ich pozorne – často obsahujú informáciu, že produkt nie je vhodný pre deti, tehotné či dojčiace ženy, prípadne pre ľudí užívajúcich určité lieky. Ak si nie ste istí, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.

Kontrolný zoznam: 7 otázok pri každej etikete